Carter vo svojom vyhlásení uviedol, že smúti "za svojím drahým priateľom Walterom Mondaleom", ktorého označil za "najlepšieho viceprezidenta v histórii našej krajiny", neoceniteľného partnera a schopného človeka v službách obyvateľov Minnesoty, USA a sveta.
Do politiky Mondale vstúpil v roku 1948, v roku 1964 sa stal senátorom,
pričom sa zaoberal najmä ekonomickými a sociálnymi otázkami.
Ako viceprezident sa viac venoval problémom zahraničnej politiky. Okrem
toho Mondale funkciu viceprezidenta podstatnou mierou zmenil: výrazne
rozšíril jeho právomoci - od jeho čias viceprezident nie je iba
prezidentovým poradcom, ale pracuje v jeho administratíve na plný
úväzok. Mondale bol okrem iného prvým viceprezidentom, ktorý mal
kanceláriu priamo v Bielom dome. Založil aj tradíciu pravidelných obedov
s prezidentom, ktorá pretrvala do dnešných čias.
V roku 1980 však tandem Carter-Mondale v Bielom dome skončil, lebo bol porazený Ronaldom Reaganom a Georgeom Bushom starším.
V roku 1984 sa Mondale zapojil do demokratických primárok a ako ich
víťaz sa postavil proti úradujúcemu prezidentovi Ronaldovi Reaganovi.
Bol vtedy prvým kandidátom na prezidenta USA v rámci dvoch najväčších
politických strán, ktorý si ako viceprezidentku zvolil ženu – bola ňou
kongresmanka zo štátu New York Geraldine Ferrarová.
Reagan sa vtedy u Američanov tešil vysokej popularite, a tak Mondale voľby prehral.
V roku 1993 ho novozvolený prezident Bill Clinton vymenoval do
prestížnej funkcie veľvyslanca USA v Japonsku, ktorú zastával do roku
1996.
V roku 2002 sa Mondale usiloval o znovuzvolenie do Senátu, pričom ako
náhradník za kandidáta, ktorý niekoľko dní pred voľbami zahynul pri
leteckej nehode. Mondale voľby prehral a oznámil, že v politike končí.
V roku 2015 verejne podporil Hillary Clintonovú a jej kandidatúru vo
voľbách prezidenta Spojených štátov, ktoré sa konali v roku 2016. V
politike sa angažujú aj Mondaleovi synovia Ted a William.